Tatiana Kratochvílová: Najvýznamnejší zdroj znečistenia ovzdušia v Bratislave je cestná doprava

Máme právo dýchať čistý vzduch. Čo dýchame významne ovplyvňuje kvalitu nášho života. Znečistený vzduch, tzv. tichý zabijak, nás stojí zdravie aj peniaze. Kvalitu ovzdušia negatívne ovplyvňujú najmä prevádzky, ktoré spaľujú fosílne palivá, vykurovanie domácností a výfukové plyny z dopravy. V Bratislave je najväčším znečisťovateľom ovzdušia práve doprava. Na festivale sa o kvalite ovzdušia a dopravnej situácii v Bratislave budeme rozprávať s námestníčkou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Tatianou Kratochvílovou, s ktorou vám prinášame rozhovor.

Zdroj: pixabay.com

Jednou z tém tohoročného festivalu je ovzdušie, je kvalita ovzdušia aktuálnou témou v Bratislave?

Slovensko má dlhodobo problém s kvalitou ovzdušia a Bratislava bola na základe stavu ovzdušia zaradená medzi tzv. oblasti s riadením kvality ovzdušia. Podľa platnej legislatívy (zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov) je medzi tieto oblasti zaradené územie, kde bola prekročená limitná, alebo cieľová hodnota pre niektorú znečisťujúcu látku.

Prvý program na zlepšenie kvality ovzdušia bol pre Bratislavu vypracovaný v roku 2004 a následne bol revidovaný a aktualizovaný v rokoch 2007, 2009 a 2012. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2018 boli vymedzené na základe meraní v rokoch 2015 – 2017. Takže môžeme povedať, že kvalita ovzdušia v Bratislave dlhodobo nie je dobrá.

Ktoré sú najvýznamnejšie zdroje znečistenia?

Najväčším problémom Bratislavy je cestná doprava, najkritickejšia situácia v kvalite ovzdušia je pozdĺž hlavných ťahov cestných komunikácií. Hustota cestnej dopravy v centre mesta je taká veľká, že zhoršená kvalita ovzdušia zasahuje v podstate celé centrum mesta. Podľa posledného sčítania obyvateľstva žije v oblastiach dotknutých prekročeniami stanovených limitov približne 176 000 obyvateľov. Ide o obyvateľov, ktorí majú v týchto oblastiach trvalý pobyt, avšak pozdĺž dopravných koridorov sa denne pohybuje určitý čas množstvo obyvateľov nielen Bratislavy ale celého Slovenska. Znečistené ovzdušie teda pravdepodobne ovplyvňuje zdravie oveľa vyššieho počtu ľudí, než len miestnych/lokálnych obyvateľov.

Odkiaľ sa môžeme dozvedieť o aktuálnom stave ovzdušia?

Zo zákona má kompetenciu monitorovať kvalitu ovzdušia Slovenský hydrometeorologický ústav. V Bratislave sa nachádzajú 4 monitorovacie stanice zaradené do Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO). Sú to stanice na Kamennom námestí, Trnavskom mýte, Jeséniovej a Mamateyovej ulici. Okrem toho sú na území Bratislavského kraja ďalšie 3 stanice vo Vlčom Hrdle, Podunajských Biskupiciach a Rovinke. Tieto patria Slovnaftu, ako prevádzkovateľovi, ktorý je zaradený medzi „veľkých znečisťovateľov“.

Nie je to dostatočný počet na to, aby sme vedeli dobre nastavovať a vyhodnocovať účinnosť opatrení, ani spôsob zverejňovania informácií na webstránke SHMÚ nie je veľmi prehľadný pre bežného človeka. Hľadáme preto ďalšie možnosti, ako skvalitniť merania a aj informovanosť obyvateľov. Rokujeme zo zodpovednými subjektmi štátnej správy, hľadáme partnerov v akademickom sektore a zvažujeme tiež nasledovať príklad mesta Brna, ktoré vlastní a prevádzkuje meracie stanice.

Má mesto Bratislava plán ako systematicky zlepšovať kvalitu ovzdušia?

Z dôvodu prekročenia limitných hodnôt na monitorovacích staniciach v Bratislave vznikla Okresnému úradu Bratislava povinnosť pripraviť Integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia. Tento bol pripravený koncom roku 2016.

Na základe žaloby mimovládnych environmentálnych organizácií CEPTA, ClientEarth a Cyklokoalícia v roku 2018 rozhodol Krajský súd v Bratislave, že Bratislavský Integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia bol vydaný v rozpore s platnou slovenskou i európskou legislatívou. Legislatíva totiž hovorí, že program musí určiť merateľné, kontrolovateľné a časovo viazané opatrenia. Toto tento program neobsahuje.

V tejto chvíli je teda opäť na Okresnom úrade, aby pripravil novú verziu programu, pomôcť by mu v tom mohlo aj usmernenie k vypracovaniu týchto programov, ktoré pripravuje Svetová banka. Podľa informácií, ktoré máme to bude najskôr v máji tohto roku. Mesto ale nečaká na Okresný úrad, pracujeme na tom a hľadáme spôsoby ako získať viac informácií o stave životného prostredia a ovzdušia, ako tieto informácie dostupným a zrozumiteľným spôsobom sprostredkovávať obyvateľom.

.

.

Spomínali ste, že najväčším znečisťovateľom ovzdušia v meste je doprava, čo môže mesto urobiť v tejto oblasti pre zlepšenie kvality ovzdušia?

Ak chceme aby Bratislava bola mestom v ktorom sa dobre žije potrebujeme zmeniť náš pohľad na dopravu a zameriavať sa na udržateľnú dopravu, aby bola efektívna, integrovaná a ekologická. 

Existujú nástroje v oblasti dopravy, ktorými môžeme riešiť zlepšovanie stavu ovzdušia. Sú to opatrenia zamerané na skvalitňovanie a posilňovanie verejnej hromadnej dopravy. U motoristov nepopulárne, ale rovnako potrebné sú opatrenia zamerané na regulovanie individuálnej automobilovej dopravy, ako parkovacia politika, preferencia verejnej dopravy vrátane vyhradzovania bus pruhov na úkor individuálnej dopravy a budovanie cyklopruhov. Osobitnou témou je informovanie a vzdelávanie nás obyvateľov mesta tak, aby sme sa viac zaujímali o prostredie v ktorom žijeme a to ako zmenou svojho správania a zvyklostí môžeme prispieť k tomu, aby sme žili v zdravšom prostredí.

V širšom pohľade aj s ohľadom na klimatickú zmenu sa potrebujeme naučiť lepšie pracovať so zeleňou v meste. V mestách sú línie ulíc jasne dané a je na nás aby sme sa rozhodli, na čo budeme verejný priestor využívať. Či budeme mať štvorprúdové cesty a tým pádom ulice nevhodné pre všetkých mimo ľudí sediacich v autách, alebo obmedzíme priestor pre autá a budeme rozširovať plochy zelene a vytvárať bezpečný a príjemný priestor pre cyklistov a peších.

Čo môže urobiť jednotlivec ako obyvateľ mesta pre zlepšenie kvality ovzdušia?

Napríklad začať viac používať mestskú hromadnú dopravu alebo bicykel. Preto aby ľudia boli ochotní takúto zmenu urobiť ale potrebujeme ako mesto zabezpečiť aby hromadná doprava bola dobre dostupná, rýchla, čistá a bezpečná. Ak chceme aby viac obyvateľov využívalo na pohyb po meste bicykle, potrebujeme tu mať bezpečné a najlepšie oddelené cyklotrasy, bez zbytočných bariér.

Zdroj: pixabay.com

Aké kroky pripravuje mesto na zlepšenie verejnej dopravy?

V prvom rade pracujeme na tom, aby sme dokončili existujúce projekty električkových radiál (ako sú električka do Petržalky a rekonštrukcia Dúbravsko – Karloveskej radiály) na to chceme nadviazať projektami rekonštrukcií radiál (Ružinovskej, Vajnorskej a Račianskej).

V rámci mestskej hromadnej dopravy chceme dosiahnuť jej zrýchlenie, napríklad zavádzaním bus pruhov a preferencií MHD v križovatkách. Dôležité je tiež zlepšovať nadväznosť spojov aj na regionálnej úrovni. Plánujeme prehodnotiť grafikon, budeme robiť opatrenia na zjednodušenie a skrátenie prestupov a napojení existujúcich aj budúcich prestupných uzlov na MHD.

So ŽSSR a ŽS budeme spolupracovať na rozvíjaní kapacity železničnej siete na území Bratislavy, tak ako to odporúča Štúdia realizovateľnosti „ŽSR, Dopravný uzol Bratislava“. Napríklad prostredníctvom rozširovania Terminálov integrovanej osobnej dopravy (napr. Petržalka centrum, Ružinov, Železná studienka a Bory), zvýšením kapacity vlakov, zabezpečením pravidelných intervalov v regionálnej doprave, zabezpečením priebežných vlakov cez hlavnú stanicu. Aby doprava fungovala na komplexnej úrovni potrebujeme posilniť spoluprácu všetkých zodpovedných subjektov: mesta, vyššieho územného celku a vlády.

Primátor spolu so starostami mestských častí predstavili celomestskú parkovaciu politiku, môže táto nejako prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia?

Jedným z cieľov parkovacej politiky je aj znížiť podiel individuálnej automobilovej dopravy a zefektívniť využitie verejného priestoru v meste. Financie generované parkovacou politikou budú zhromažďované vo Fonde mobility. Tento bude využívaný na financovanie projektov parkovacích domov, cyklotrás, nákupu vozidiel MHD a modernizáciu tratí MHD.

Tatianu Kratochvílovú budete mať možnosť vidieť na našom festivale v stredu 29. 5. 2019 o 18:00 v diskusii Dychberúca Bratislava v Pistoriho paláci v Bratislave. Vstup na sprievodnú diskusiu je zadarmo.