Slovensko sa pýši svetovými zásobami podzemnej vody, ktorá je väčšinovým zdrojom pitnej vody. Môžeme piť zdravotne nezávadnú vodu z vodovodného kohútika, čo je luxus, ktorý si často neuvedomujeme v porovnaní s inými krajinami sveta.

Problémy s nedostatkom či znečistením vodných zdrojov zasiahli rôzne kúty sveta a nevyhli sme sa im ani my. V bratislavskej Vrakuni je kontaminovaná spodná voda, na Mlynských nivoch namerali vysokú koncentráciu ropných látok z bývalej rafinérky a okolité obce boli nedávno odrezané od pitnej vody v domácnostiach kvôli pesticídom.

Aká je kvalita vody v Bratislavskom kraji? Aké scenáre nás čakajú v súvislosti s klimatickými zmenami? Pozývame vás na zaujímavú diskusiu VODA NAD ZLATO 2. mája o 18:00 v Bratislave v Hoteli Tatra. Na vaše otázky odpovedia pozvaní odborníci.

Zdroj: pixabay.com

Aké stanovisko zaujali k aktuálnej situácii naši prizvaní hostia?

Pozvanie do diskusie prijal Ing. Zsolt Lukáč, EMBA, generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Bratislava.

Zsolt Lukáč

„Slovensko disponuje kvalitnými zdrojmi vody, ktoré sú však v priestore i čase „rozložené“ nerovnomerne. Popri prehlbujúcich sa výkyvoch počasia, ktoré majú vplyv na kolobeh vody v prírode, sme konfrontovaní s environmentálnymi záťažami z minulosti, intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou ale miestami aj s nekoordinovanými developerskými aktivitami. Akýkoľvek rozvoj do budúcnosti je však podmienený kvalitou a dostupnosťou vody. Ochrana vodných zdrojov preto musí byť prioritou celej spoločnosti a témou spolupráce na medzinárodnej úrovni.“

Naším ďalším hosťom bude Ing. Norbert Kurilla, PhD., Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Je tiež podpredsedom OECD GREEN Action Task Force.

Norbert Kurilla

Vo svojej funkcii je zodpovedný za mnohé environmentálne a klimatické politiky vrátane medzinárodných a európskych záležitostí. 

“Vodu považujem za najcennejší prírodný zdroj a základ pre život náš všetkých. Preto si uvedomujem našu povinnosť vytvárať podmienky pre trvalo udržateľné hospodárenie a ochranu vodných zdrojov. Prevencia je vždy lepšia ako riešenie dôsledkov.”

Pozvanie do diskusie prijal i RNDr. Igor Slaninka, PhD., geológ – geochemik, vedúci oddelenia Geochémie životného prostredia Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave. 

Slovensko je krajina bohatá na zdroje kvalitných podzemných vôd. Tieto zdroje je však, vzhľadom na rozsiahlu činnosť človeka v minulosti ako aj v súčasnosti, nutné komplexne a systematicky chrániť pred znečisťovaním. Pre úspešnú a efektívnu ochranu je ale dôležité, aby sme v dostatočnej miere poznali, ako k znečisteniu dochádza (prípadne dochádzalo) a aký je ďalší osud znečistenia podzemných vôd v prírodnom prostredí. S dostatočnou znalosťou charakteru a vývoja znečistenia v horninovom prostredí súvisí aj správne zhodnotenie stupňa rizika negatívneho vplyvu znečistenia na okolité prostredie. Stanovenie stupňa rizika vyplývajúceho zo znečistenia napomáha pri priorizácii postupného riešenia znečistených oblastí, keďže nie je možné všetky znečistené oblasti vyriešiť naraz. Environmentálne záťaže, ako bodové zdroje znečistenia, predstavujú významný faktor ovplyvňujúci kvalitu podzemných vôd, preto je nevyhnuté aby sa naša spoločnosť s týmto neželaným dedičstvom postupne vyrovnávala. To znamená, že riešeniu problému znečistených území, špeciálne tých, ktoré ohrozujú oblasti s významnými zdrojmi podzemných vôd (napr. Žitný ostrov) je potrebné systematicky venovať primeranú pozornosť, vrátane podpory rozvoja odborných kapacít a poznania problematiky znečisťovania prostredia.

Ďalším diskutujúcim bude Elena Pätoprstá, Ing. arch. Mgr. art., výtvarníčka, protikorupčná aktivistka, ochranárka a poslankyňa za Petržalku.

Elena Pätoprstá

„Nezvládnutie problematiky starých environmentálnych záťaží v procese privatizácie vytvára v súčasnosti problém určovania a dokazovania zodpovedných subjektov za škody na životnom prostredí z minulosti.

Ako povinnú osobu na zabezpečenie likvidácie skládky vo Vrakuni určila  Vláda SR nariadením vlády Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

V súčasnosti sú environmentálne  záťaže a informácie o ich umiestnení a prípadnej rizikovosti evidované v rámci informačného systému environmentálnych záťaží (EZ), ktorý je pravidelne aktualizovaný SAŽP.

Medzi 10 najrizikovejších environmentálnych záťaží Bratislavského kraja podľa smernej časti ÚPN R BSK patrí aj B2(020)B/ Bratislava – Vrakuňa – Vrakunská cesta – skládka CHZJD.

V súvislosti s desaťročia neriešeným problémom sanácie toxickej skládky vo Vrakuni sa začali aktivizovať poslanci MČ Bratislava – Vrakuňa, občiansky aktivisti a snahy o riešenie problému podporil aj BSK. Boli zorganizované viaceré okrúhle stoly a odborné konferencie prístupné širokej verejnosti. Neriešenie situácie vyústilo do štrajkovej pohotovosti a následne do ostrého štrajku dňa 26.10.2016 pred úradom vlády SR za účasti obyvateľov, starostu a poslancov MČ Vrakuňa ako i predsedu BSK.

Nebezpečné látky sa dostávajú rýchlosťou 300-500 m/rok smerom do husto obývaného, poľnohospodársky a vodohospodársky využívaného územia Žitného ostrova, a bez zastavenia úniku týchto toxických látok (účinnou sanáciou) môže znehodnotiť najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe.

Ochrana zdrojov pitnej vody patrí medzi prioritné záujmy BSK a preto obstaral vypracovanie dokumentu: „Koncepcia ochrany a využívania zdrojov povrchovej a podzemnej vody v Bratislavskom samosprávnom kraji.“

Veríme, že vás táto téma zaujíma a prídete sa do diskusie zapojiť. Vstup je voľný.

Tešíme sa na vás!

Komentáre