.
Blog Miriam Luknár Tursunovej
Dlho som uvažovala ako tento komplikovane znejúci výraz jednoducho vysvetliť. Povedzme jednou vetou. Je to náš vzťah k Matke Zemi, pričom si zoberieme len toľko, koľko dokáže príroda obnoviť, len toľko aby sme nenarúšali ROVNOVÁHU.
Takýto vzťah si ešte stále zachovávajú niektoré kmene a prírodní ľudia. Napríklad madagaskarskí pobrežní polo-nomádi Vezo vylovia len toľko rýb, koľko potrebujú pre svoju obživu. Robia to samozrejme šetrným spôsobom.
Rybár z kmeňu Vezo zdroj: Garth Cripps
Avšak ich existencia je ohrozená, pretože nemajú čo loviť. Rýb v okolí Madagaskaru ubúda v dôsledku nadmerného rybolovu, čiže dochádza k narušeniu ROVNOVÁHY v dôsledku nesprávneho vzťahu k Matke Zemi. A kto je príčinou jeho narušenia? Ako v mnohých prípadoch opäť sme to my, „civilizovaní“ ľudia, ktorí myslia len na svoj blahobyt a materiálne zabezpečenie. V mene civilizácie a pokroku neprinášame „rozvojovým krajinám“ trvalo udržateľný rozvoj, ale biedu, beznádej a ešte k tomu ničíme ich kultúru. Namiesto toho, aby sme sa od nich znovu naučili, čo to ten trvalo udržateľný rozvoj je.
V mene blahobytu a konzumu, ktorý je založený na materializme a jeho bezbrehom uctievaní im vnucujeme náš spôsob života, ktorý nám v konečnom dôsledku len berie. Ničíme našu planétu a prestávame byť šťastní. Čudujeme sa, že „najchudobnejší“ ľudia, ktorí tvrdo pracujú, žijúci v lone prírody sú najšťastnejší. Čo je to za sila, ktorá ich robí šťastnými? Je to práve ich vzťah k Matke Zemi.
Všetko je v ROVNOVÁHE. Títo ľudia si prírodu a svoje životné prostredie vážia, pretože chápu, že sme jeho súčasťou. Nedokážeme bez neho existovať, ono bez nás áno. Pasujeme sa za tvorcov, tak prestaňme konečne tvoriť PROTI rovnováhe. Všetci predsa chceme, aby naše deti mali krásnu budúcnosť. Podarí sa nám to, len ak spoločne začneme presadzovať myšlienku ROVNOVÁHY – trvalo udržateľného rozvoja.
