Na treťom poschodí budovy Ministerstva životného poschodia SR sa v lete 2016 začala pre tradičné úradnícke zmýšľanie formovať podivná skupinka. Nové vedenie sa odhodlalo k odvážnemu kroku a vedľa biológov, geológov, environmentalistov, či vodohospodárov posadilo ekonómov a matematikov.

Zdroj: Facebook – Inštitút environmentálnej politiky

Niektorí im nadávajú do šprtov, či tabuľkových fetišistov. A aj keď z grafov sa nenajeme, môžu nám významne pomôcť robiť lepšie rozhodnutia. A o to ide. Poslaním Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) je poskytovať kvalitné a nezávislé analýzy a prognózy pre slovenskú vládu a verejnosť. Tím hľadá pravdu v dátach, robí to inak a motivuje ich túžba zlepšiť štát. Chcú napomôcť tomu, aby sa rozhodnutia aj v životnom prostredí robili čo najviac na základe faktov, analýz a v duchu hodnoty za peniaze.

Hneď pri vzniku dostal tím IEP od ministra do vienka tri dôležité úlohy. Pozrieť sa na to, prečo na Slovensku využívame zdroje a suroviny menej efektívne a navrhnúť riešenia. Vybudovať modely a pripraviť štúdiu nízko-uhlíkového rozvoja aby sme vedeli, ako emisie znižovať čo najmenej bolestivo. A do tretice po 25 rokoch pripraviť novú modernú stratégiu environmentálnej politiky. Prvá štúdia bola spolu s OECD úspešné publikovaná, druhá sa ‚finišuje‘ a stratégia je v dvoch tretinách.

A čo hovorí stratégia #ZelensieSlovensko, ku ktorej prišlo viac ako 800 podnetov aj zo širokej verejnosti, o ochrane prírody a hospodárení s vodou?

V ochrane prírody sa napriek horúcim diskusiám podarilo sformulovať pomerne jasnú víziu. Zapojením dotknutých strán, odbornej verejnosti, výskumu a najnovších poznatkov chce MŽP prehodnotiť rozsah chránených území. Pre ďalší rozvoj je tiež nevyhnutné docieliť jednotnú správu národných parkov. Národné parky by mali zároveň rozšíriť svoju jadrovú bezzásahovú zónu zo súčasných 20 % na 50%, resp. 75% v súlade s medzinárodnými kritériami. Na zvyšku územia národných parkov sa bude hospodáriť prírode blízkym spôsobom. Okrem toho stratégia obsahuje množstvo ďalších opatrení na zastavenie straty biodiverzity, či reformu štátnych inštitúcií ochrany prírody.

Voda je strategická surovina nenahraditeľná pre život aj ekonomiku. Ak sa však vymkne spod kontroly, vo svojich extrémoch vie napáchať obrovské škody. Na ochranu pred povodňami chce MŽP okrem dobudovania technickej infraštruktúry zvýšiť využitie zelených opatrení. V oblastiach ohrozených povodňami nebude výstavba povolená. So suchom chce bojovať zadržiavaním vody v krajine a zlepšením opätovného využívania vody. Obnova riečnych ekosystémov zasa prispeje k dobrému stavu vôd v jazerách a riekach. Ku kanalizácií dnes nemá prístup tretina obyvateľstva. Do roku 2030 tak musia byť všetky väčšie aglomerácie pripojené. Cena vody zohľadní princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov za ochranu životného prostredia a nákladov na zdroje, v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.

Zdroj: Ministerstvo životného prostredia

A čo budú robiť na IEP ďalej? Ak sa chcete dozvedieť viac, sledujte ich na Facebooku. V budúcnosti tam nájdete odhad nákladov a vplyv na zamestnanosť rozšírenia bezzásahovosti v národných parkoch, kde a ako nám skracuje život zlá kvalita ovzdušia, ako efektívne sú výdavky v životnom prostredí, aká je veľkosť environmentálnych benefitov z čistenia odpadovej vody a mnohé iné.

Komentáre