Vedeli ste, že v rašeliniskách sveta je uložených okolo 500 gigaton uhlíka, čo je dvakrát viac než vo všetkej lesnej biomase? Rašeliniská aj keď zaberajú len 3% súše, sú veľmi dôležité v regulovaní našej klímy. Bohužiaľ človek ich oddávna vo veľkej miere vysušoval, buď aby získal pôdu na iný účel, alebo aby mohol rašelinu ťažiť a použiť ju ako palivo (dodnes sa vo Fínsku a v Rusku jej spaľovaním vyrába elektrická energia) alebo ako zahradný substrát, ktorý si možeme kúpiť aj u nás. Málokedy si pritom uvedomujeme, že suchá rašelina je horľavá látka, ktorá, ak je na veľkej ploche, je veľkým požiarnym hazardom, ktorý vedie aj k úmrtiam ľudí.
Zdroj: pixabay.com
Časť tohto smutného príbehu dobre pozná i Rusko. Aj keď dodnes je väčšina rašelinísk Ruska v prirodzenej, teda nevysušenej forme, niekoľko miliónov hektárov týchto rašelinísk bolo vysušených v husto osídlenej časti Europského Ruska, či už pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo alebo ťažbu rašeliny. Počas politických a ekonomických zmien v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď ekomomický význam rašeliny poklesol, monohé tieto územia boli opustené a dnes podliehajú častým požiarom a degradácii.
Zmysel projektu približuje krátky film, ktorý sa snaží objasniť ciele ekologickej obnovy rašelinísk verejnosti.
Asi najdramatickejšie to bolo v lete roku 2010, keď postihla Rusko vlna extrémnych horúčav a mnohé opustené rašeliniská v strednom Rusku začali horieť a dym z týchto požiarov obsahujúci aj toxické látky zahalil Moskvu do hustého závoja. Odhaduje sa, že to mohlo spôsobiť predčasné umrtie u vyše 50,000 ľudí a to nehovoríme o materiálnych škodách a enormných emisiách sklenikových plynov, ktoré tieto požiare spôsobili.
Preto v rámci takzvanej Medzinárodnej klimatickej iniciatívy – programu Nemeckej vlády, cez ktorý sa rozhodlo Nemecko Rusku pomôcť, a od roku 2011 poskytuje okrem finančnej pomoci aj možnosť spolupráce medzinárodných a ruských expertov na ekologickej obnove narušených rašelinísk. Dodnes sa podarilo obnoviť vyše 35,000 hektárov, čo vedie i k redukcii okolo 200,000 ton emisií CO2 ročne.
Ak Vás zaujíma táto téma viac, napíšte manažérovi projektu: jozef.bednar@wetlands.org
