PREŠOV (13. – 14.11.2019)

Na krajnom severe Kanady leží ostrov Ellesmere, kde nehostinnú tundru bičuje arktický vietor a teploty klesajú až na 40 stupňov pod nulou. Kráľovstvo snehu a ľadu je domovinou vlka arktického, jedného z najhúževnatejších predátorov našej planéty. Avšak s príchodom jari sa putujúci lovci menia na oddaných rodičov, ktorí sa starajú o nových členov svorky. Vo filme sú jedinečné zábery z rodinného života vlkov. Ponúka epický, pravdivý, dramatický a dojemný príbeh oddanosti, spolupatričnosti a vernosti, ktorý odhaľuje víťazstvá a pády svorky snažiacej sa prežiť v jednej z posledných úžasných divočín našej Zeme.

V dokumentárnom filme sa snažíme zistiť, prečo sa potravinový a módny odpad stal naliehavým sociálnym a environmentálnym problémom a čo môžeme urobiť, aby sme to zmenili. Film je vyrozprávaný očami mladej islandskej matky, ktorá sa snaží porozumieť problémom a zmeniť spôsob svojho života. Rozhovory s odborníkmi, dizajnérmi, aktivistami a producentmi objasňujú celú situáciu a ponúkajú nám rôzne možnosti ako tento problém riešiť. Aj malé zmeny našich návykov môžu mať na našu planétu veľký vplyv.

Každý obyvateľ Slovenskej republiky vyprodukoval v roku 2016 priemerne 359 kg komunálneho odpadu. Z tohto množstva dokázal zrecyklovať a skompostovať necelých 83 kg. Zvyšok skončil na skládkach alebo v spaľovniach odpadov. Rozmýšľate nad tým, ako znížiť množstvo vyhadzovaných odpadov? Je reálne v slovenských podmienkach recyklovať a kompostovať viac? Pridajte sa aj vy k stále väčšiemu množstvu aktívnych ľudí, ktorým nie je ľahostajné, v akom životnom prostredí žijú. O osobné skúsenosti sa podelí Branislav Moňok z občianskeho združenia Priatelia Zeme. Zavedením jednoduchých opatrení znížila jeho trojčlenná domácnosť množstvo vyhadzovaných odpadov na necelých 10 kg za rok. Ako a kde začať? Odpovede ako aj praktické návody sa dozviete na prednáške.

S rastúcim počtom obyvateľov a tlakom na zvyšovanie lacných potravín sme sa dostali k neúprosnej produktivite a priemyselnému poľnohospodárstvu. Krutosť voči chovaným zvieratám, závažné zdravotné problémy a škody na životnom prostredí sú nevyhnutnými dôsledkami. Máme nejaké alternatívy? Zoberieme vás na cestu do Spojených štátov, Portugalska, Francúzska, Švédska a Nemecka, aby sme vám ukázali najhoršie excesy priemyselného poľnohospodárstva a pozitívne príklady žien a mužov, ktorí používajú len také poľnohospodárske metódy, ktoré sú v súlade s prírodou a zvieratami.

Najprv vymrie hmyz, potom vtáky a nakoniec ľudia. V strednej Európe sú oblasti kde je 70% hmyzu vyhynutého a klesá aj počet vtákov. V Číne sú miesta, kde hmyz nie je vôbec a opeľovanie robia ľudia ručne. Film sa zaoberá príčinami a ponúka aj riešenia. Počas výskumu natrafíme na krajinu, ktorá disponuje z veľkej časti nedotknutou prírodou – Rumunsko je rajom vtákov a hmyzu.

Film je moderný príbeh Johanky z Arku, odhodlanej tínedžerky z fínskeho Laponska, ktorá sa pustila do boja proti jednej z najväčších banských spoločností sveta. Bojuje za budúcnosť svojej dediny a za jedinečnú mokraď chránenú prírodným programom Európskej únie. Riikka Karppinenová mala len 15 rokov, keď anglo-americký medzinárodný banský gigant našiel na tomto území ložiská niklu a medi, len 120 kilometrov severne od polárneho kruhu. Bol to objav storočia.

Polárna líška, jediný domorodý cicavec Islandu, a jeden z mnohých druhov, ktoré sa dokázali prispôsobiť nehostinným ostrovným podmienkam. Toto miesto sa zrodilo z ohňa z hĺbky Zeme a život sa tu prejavil tým najohromnejším spôsobom. Líška vás prevedie úchvatnou biodiverzitou ostrova, medzi ktorú patria mníšiky, rybáre dlhochvosté, kajky morské, fulmare, bernikly, tulene, veľryby či alky.

Predstavte si svet, kde sú odpadkové koše naplnené kvetmi. Svet bez odpadu. Hrdinovia dokumentu skúmajú, ako vzdialená je táto vízia od nášho každodenného života. Film zobrazuje celú paletu zúčastnených od inštitucionálneho odpadového hospodárstva, separácie odpadu, recyklácie, až po mimovládne organizácie a jednotlivcov, ktorí sa snažia predchádzať vzniku odpadu. V mixe kreatívneho dokumentárneho filmu a animácie spochybňujú našu vlastnú úlohu a zodpovednosť za trvalo udržateľný životný štýl.

Prírodný turizmus predstavuje na jednej strane výnimočnú príležitosť pre ľudí spoznávať a budovať si vzťah k divokej prírode, pretože len tak ju dokážeme spoločne chrániť. Na druhej strane dokáže generovať prostriedky na zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt územia a vytvárať pracovné príležitosti pre miestnych obyvateľov. Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu (WTO) je cestovný ruch jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomických odvetví vo svete. Preto je dôležité jasne si povedať, aký turizmus na Slovensku chceme rozvíjať a podporovať. Ako využiť prírodný potenciál na rekreáciu, prečo je vhodné ísť do divočiny so sprievodcom, ako prírodný turizmus funguje v zahraničí a či môžu uvedomelí turisti pomôcť zachrániť slovenskú prírodu pred devastáciou nám prezradí Zuzana Burdová z Aevis n.o.. Ako funguje sieť lesných informačných kancelárií ale aj to, čo vie ponúknuť širokej verejnosti napríklad aj taký poľovný turizmus predstaví Anna Sliacka zo štátneho podniku Lesy SR.

Termity - pre niektorých exotická háveď, pre iných zasa škodcovia, ktorí spôsobujú obrovské ekonomické škody. Film sa ich pokúša ukázať inak: ako silu, významne ovplyvňujúcu ekosystém celej našej planéty a tiež ako objekt intenzívneho vedeckého výskumu, ktorý odhaľuje ich fascinujúci život a mimoriadnu schopnosť prispôsobiť sa.

Dokumentárny film o 110-dňovom prenasledovaní nelegálneho rybárskeho plavidla Thunder s tzv. Purple Notice varovaním Interpolu na šírom mori. Organizácia aktivistov na ochranu morí Sea Shepherd a jej kapitán Peter a kapitán Sid prenasledujú Thunder 16 000 km cez antarktické ľadovce, počas búrok na Južnom oceáne, zažívajú konfrontáciu a plavbu Indickým oceánom, ako aj vodami východnej Afriky a južného Atlantiku. Rybárska loď na úteku bola považovaná za najznámejšieho pytliaka na svete. Naháňačka má prekvapujúci koniec, dramatické potopenie lode Thunder na morské dno.