Dominik Bari: Chlad vo filme Ojmiakon nehrá hlavnú úlohu

Dominik Bari (24) je autorom filmu Ojmiakon, ktorý približuje extrémne, ba až neľudské podmienky a život obyvateľov na severe Sibíri. Prečítajte si krátky rozhovor s mladým talentovaný režisérom.

Natočili ste príbeh najchladnejšieho obývaného miesta na Zemi. Kam viedla vaša cesta?

Veľmi som chcel zachytiť zaujímavý život ľudí žijúcich na najchladnejšom obývanom mieste na Zemi, na Sibíri, v izolovanej dedinke Ojmiakon. Napadlo mi natočiť dokument tak, aby som zmapoval ich jeden deň, od východu do západu slnka. Myslím, že chlad v tomto filme nehrá hlavnú úlohu a tento film určite nie je len o tom. Vnímam to ako dokument o jedinečných ľuďoch, ktorí nás na okamih pozvali do svojho života a vyrozprávali nám svoje príbehy.

Obyvatelia tohto chladného miesta sú odrezaní od sveta, podmienky pre život sú naozaj extrémne, no predsa sa sem ľudia vracajú. Prehodnotí tu človek priority?

Myslím si, že áno. Chlad sa pre nich stal akýmsi synonymom života. Čas tam zamrzol pred mnohými rokmi, človek tam má pocit kľudu a pohody aj napriek nepriazni počasia. Nerobia si starosti z veľkých vecí a vedia sa tešiť z maličkostí. Úplne chápem, že tie deti to ťahá späť do ich rodnej krajiny. Žijú, určite viac ako my, pravým spoločenským životom, každodenne sa stretávajú v komunite, pri práci, hre, problémoch. Puto k rodnému kraju, histórii, kultúre a ľudom je tak oveľa silnejšie. V našich podmienkach viac prevláda, hlavne u mladých, internet na úkor osobných stretnutí a spoločného prežívania starostí a radostí.

V Ojmiakone namerali -71,2 °C, zimy sú však čím ďalej tým viac teplejšie. Pociťujú obyvatelia Ojmiakonu klimatické zmeny?

Áno. Permafrost, na ktorom stojí ich dedina, sa začína topiť. Predstavuje to pre nich vážny problém. Podľa ich slov stretávajú v lesoch zvieratá, ktoré predtým nikdy nevideli. Ich pasienky na ktorých chovajú jakutské kone sú často zaplavené, čo pred rokmi nebolo. Miestny meteorólog, ktorý žije v Ojmiakone, dokonca tvrdí, že každý ďalší rok je teplejší a nikdy nenameria takú nízku teplotu ako predošlý rok.

Mladí ľudia po celom svete vychádzajú do ulíc a požadujú lepšiu budúcnosť, neznečistené životné prostredie. Ako vy vnímate klimatické zmeny, udržateľný rozvoj, osud modrej planéty?

Určite sme v ohrození. Verím však, že ľudia už postupne začínajú chápať aké dôsledky to má. V tejto otázke som optimistický a verím, že ak sa ľudia s podporou aj mladej generácie spoja, vytvoria niečo, čo by mohlo priniesť zmenu a na čo by sme mohli byť aj v budúcnosti hrdí. Potrebujeme si všetci upraviť vzťah k prírode, myslím, že každý z nás preto môže niečo urobiť. Niekto to robí spontánne a niekomu je potrebné ukázať cestu ako vie pomôcť.

Filmom Ojmiakon rezonuje silné puto človeka ku krajine. Aký je váš vzťah k rodnému Slovensku?

Veľmi silný. Myslím, že som silný patriot. (smiech) Už piaty rok študujem v zahraničí a je mojim veľkým snom sa raz vrátiť do rodných Košíc a žiť a pracovať práve tam. Myslím, že aj keby som bol kdekoľvek vo svete a pracoval tam, stále by mi chýbal ten ,,môj’’ domov a moja rodná krajina.

Vedeli by ste nájsť inšpiráciu pre svoje filmy aj na Slovensku?

S inšpiráciou by problém nebol, ale všetky moje dokumenty vychádzajú z mojich pocitov v konkrétnom prostredí a z mojich zážitkov. Momentálne však žijem už 5 rokov v zahraničí a aj preto som hľadal inšpiráciu hlavne tam, kde som žil. Na Slovensku som len pár dní v roku a bolo by to časovo komplikované. Financovanie pre filmovanie je tiež na Slovensku ťažšie, dúfam, že sa to v budúcnosti zlepší.

.

.

Momentálne študujete na National Film and Television School (NFTS) v Londýne, váš študentský dokumentárny film Ojmiakon bol kvalifikovaný Akadémiou filmových umení a vied, ktorá každoročne uďeľuje ‘Oscary’. Úryvok z filmu zazdieľala na Instagrame aj nadácia Leonarda DiCapria. Aké sú vaše ďalšie plány? Vidíte svoju budúcnosť v dokumentárnej tvorbe?

Najbližších pár mesiacov sa chystám venovať škole, chcem ukončiť magisterské štúdium, som v poslednom ročníku. Moja študijná špecializácia je skôr zameraná na hraný film, nakoľko študujem vizuálne filmové efekty. Dokumenty mám však veľmi rád kvôli výpovednej hodnote a emóciam, ktoré pochádzajú z reálnych situácií. Dokumentárny film si nevyžaduje veľký štáb či obrovský rozpočet, preto ako pre študenta je pre mňa tento žáner momentálne prístupnejší a zaujímavý. Dovoľuje mi objavovať nové veci a spoznávať nových ľudí či situácie.

Po skončení magisterského štúdia by som sa chcel venovať filmárskej práci hlavne v oblasti hraného filmu a to v odbore kamera a strih, ktoré som študoval v Paríži, ale aj v oblasti efektov. Určite plánujem režírovať aj svoje ďalšie vlastné projekty. Kde to bude, či na Slovensku alebo v zahraničí, to ukáže až čas, konkrétna situácia a ponuka.

Dominika budete mať možnosť vidieť v pondelok 27.5. v Banskej Bystrici a v utorok 28.5.2019 v Bratislave. Vstup na filmové premietanie a sprievodnú diskusiu je zadarmo.