Národný park Podunajsko – ochrana prírody na území Bratislavského kraja

Téma vzniku nového národného parku na Slovensku je veľmi aktuálna a čoraz viac preberaná aj širokou verejnosťou. Ochrana životného prostredia je pre nás najdôležitejšia, preto aj Ekotopfilm – Envirofilm festival vytvára priestor, kde sa danej problematike budeme venovať podrobnejšie.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Bratislavský samosprávny kraj prebral v lete 2016 záštitu nad iniciatívou na vznik Národného parku Podunajsko. Župní poslanci túto iniciatívu podporili a zároveň poverili predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, aby rokoval s Ministerstvom životného prostredia a dotknutými subjektmi. Po krajských poslancoch postupne vyhlásili podporu iniciatíve aj mestskí poslanci a poslanci bratislavských mestských častí Staré mesto, Petržalka, Ružinov, Vrakuňa, Karlovej Vsi a Rusoviec. Podporu však vyjadrili aj vedeckí pracovníci Geografického ústavu SAV, Botanického ústavu SAV, Ústavu krajinnej ekológie SAV a Ústavu ekológie lesa SAV. Podporné stanoviská na Úrad BSK doručili aj dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, Hlavná architektka Hlavného mesta SR Bratislavy Ing. arch. Ingrid Konrad či predstavitelia Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Národný park Podunajsko zastreší existujúce chránené územia. Na území Bratislavského regiónu by mal mať výmeru 8 332,98 ha a zahrnie územia Horný les, Devínske jazero, Devínske alúvium Moravy, Devínske lúky, Morava, Devínska hradná skala, Bratislavské luhy, Bratislavské luhy doplnok, Devínska Kobyla, Devínska Kobyla juh, Biskupické luhy, Ostrovné lúčky, Hrušovská zdrž, Dunajské luhy a Malý Dunaj. Dovedna by však mal Národný park Podunajsko aj s presahom do Trnavského a Nitrianskeho kraja mať rozlohu zhruba 25 000 ha.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Jednou z podmienok Bratislavského samosprávneho kraja je, aby v záväzných dokumentoch bol garantovaný rozvoj infraštruktúry na podporu cestovného ruchu. V NP Podunajsko tak budú vybudované nielen cyklotrasy a turistické trasy, ale priestor dostane aj vodácka turistika a ekoturizmus.

Téma vzniku nového slovenského národného parku je stále v riešení. Pozývame vás na diskusiu s ochranármi a iniciátormi vzniku NP Podunajsko, ktorá bude prebiehať v stredu 24. mája o 19:00 v Hoteli Tatra v Bratislave. Andrej Kovarik zo ŠOP SR, Jaromír Šíbl z BROZ a Miroslav Dragun z BSK nám prezradia, čo nám národný park prinesie a v čom nás môže obmedzovať.

Predstavujeme vám hostí a odborníkov diskusie:

Andrej Kovarik

.

Andrej Kovarik je environmentalista a odborník na stromy (dendrológ) zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Príroda a životné prostredie ako také ho zaujali už v detských časoch. Tematike ochrany životného prostredia sa venuje počas celého jeho života. Je zástancom vzniku Národného parku Podunajsko a odôvodňuje to takto: Vytvorenie Národného parku Podunajsko, a s ním spojený zvýšený stupeň ochrany, by okrem iného chránil mesto pred povodňami. „Chránené územia tvoria prirodzenú absorpčnú časť pre vysoké povodňové prietoky. Povodňová voda sa na nich môže rozlievať a nezaplaví mesto.“  Zvýšená ochrana by podľa Kovarika prospela aj miestnej faune. „Štrkové brehy sú napríklad hniezdiskom kulíka riečneho, v kolmých stenách zas hniezdi rybárik riečny, ktorý je typický pre bratislavské luhy.“

Miroslav Dragun

.

Miroslav Dragun je občiansky aktivista, ktorého osobnou aj profesionálnou prioritou je ochrana zdrojov pitnej vody. „Voda je nositeľkou života, ale ľudia si stále naplno neuvedomujú jej dôležitosť pre náš život.“

Odkedy sa Miroslav stretol s myšlienkou vyhlásenia národného parku na území Bratislavy, utkvela mu v pamäti. Svojou aktivitou prispel k významným stretnutiam a rokovaniam so zástupcami mimovládnych organizácií, samosprávy, štátnej ochrany prírody a vodárenskej spoločnosti. V rámci diskusií získali veľa nápadov a podnetov ako by mohol národný park Podunajsko vyzerať a prečo by mal vôbec vzniknúť.

Miroslav Dragun tvrdí, že „Národný park Podunajsko je veľkou výzvou pre Slovensko a pre Bratislavský kraj. Česi, Rakúšania i Maďari dokázali využiť potenciál územia Dunaja a lužných lesov nie len na ochranu prírody, ale aj na rozvoj turistického ruchu. Treba si uvedomiť, že lužné lesy v Bratislave by mali byť v prvom rade lesmi určenými na ochranu, rekreáciu a nie na ťažbu dreva.“

Už len na záver dodáme, že téma je to naozaj veľká a dôležitá, preto ak vám ochrana prírody nie je ľahostajná, neváhajte a príďte. Vidíme sa na festivale!

Komentáre