.
Blog Miriam Luknár Tursunovej
Festival zatvoril svoje brány a vo mne rezonujú dojmy, slová, obrazy, tóny… Bol to silný ročník. Myslím, že taký na ktorý sa nezabúda, taký ktorý nesplynie s ostatnými. Oslnivá a inšpiratívna Jane Goodall zanechala v našich srdciach silný odkaz, dotkla sa nášho vnútra a dodala nám odvahu a nádej.
Mocné príbehy z filmov ma doviedli k zastaveniu a stíšeniu, uvedomeniu si, že všetko sa začína v NÁS. My všetci sme súčasťou tajomnej pavučiny života, kde všetko so všetkým súvisí, živé aj neživé. Všetko, každá čiastočka, malá aj veľká má svoje miesto a zmysel. Aj ten najmenší tvor či najprchavejšia rastlinka je rovnako dôležitá ako Ty a Ja. Pretože všetci spolu sme obyvatelia našej úchvatnej modrej planéty Zem, ktorú nededíme po našich predkoch, ale požičiavame si ju od našich detí. Spolu ju tvoríme a formujeme v nekonečných cykloch, ktoré milujú rovnováhu. Ak sa naruší, pocíti to každý, každá čiastočka pavučiny. Naši predkovia to dobre vedeli a prírodu mali v nesmiernej úcte. Žili pokorne a s bázňou v srdci. Týmto spôsobom nenarúšali túto krehkú a zároveň životne dôležitú rovnováhu. Nemáme žiť v strachu, ale v láske, v láske a úcte k Matke Zemi – Gaii. Naučme sa znovu vnímať jej veľkosť a dokonalosť, ktorá presahuje všetko ľudské.
Gaia nás ako dobrá matka živí, dáva nám zo seba všetko, čo potrebujeme. A čo robíme My? Prestaňme ju drancovať a len využívať vo svoj prospech, ktorý je v širších súvislostiach celkom nepodstatný, no veľmi deštrukčný. Pokúsme sa zastaviť tých, ktorí si to vo svojej zaslepenosti mamonom neuvedomujú. Ak sa do toho pustíme všetci a srdcom, určite sa nám to podarí!
Naša jediná Matka Zem si to predsa zaslúži!
Ďakujem všetkým, ktorí svojimi činmi, drobnými či veľkými, prispievajú k ochrane nášho jediného domova.
Ďakujem festivalu za to, že môžem byť jeho súčasťou, a tak sa podielať na šírení tohto jedinečného posolstva.
