Cestovný ruch má dve tváre. Na jednej strane sú to sezónne masy turistov, ekonomický zisk a bezohľadné využívanie zdrojov. Alternatívou je ziskovosť pri rovnomernom zaťažení destinácií návštevníkmi, ochrana prostredia i pamiatok a skutočný zážitok nerušený masami iných ľudí. Takýto cestovný ruch má prívlastok „trvalo udržateľný“. Alebo by sa dalo povedať, že ide vlastne o cestovný… pokoj.
Zdroj: BBSK
Myšlienka trvalej udržateľnosti nie je vôbec nová. Jej korene siahajú až do začiatku 90-tych rokov minulého storočia, kedy Konferencia OSN v Riu de Janeiro prijala takzvanú Agendu 21. Jej hlavnou témou bolo životné prostredie a jeho rozvoj a rozpracovaná bola špeciálne aj pre oblasť cestovného ruchu. Odvtedy už riekami pretieklo veľa vody a destináciami ešte viac turistov. Máme rok 2019, no téma dopadov cestovného ruchu na prírodu a spoločnosť je stále aktuálna. Či skôr ešte aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.
Masy dlhodobo neudržíme
Cestovný ruch je úzko spätý s ekonomickou činnosťou, či už hovoríme o službách, ubytovaní, stravovaní alebo o rôznych zážitkoch pre návštevníkov. Problém však nastáva, ak sa ekonomický zisk stane jediným dôležitým faktorom pri jeho rozvoji. Nič totiž netrvá večne a pri prírodných zdrojoch, pamiatkach, kultúre alebo všeobecne spoločnosti to platí dvojnásobne. Dnes už podľa Ľudmily Elexovej z Katedry cestovného ruchu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici možno bezpochyby tvrdiť, že masový cestovný ruch je dlhodobo neudržateľný. „Návštevník destináciu opotrebúva. Pokiaľ sa však cestovný ruch rozvíja tak, že od začiatku kladie dôraz na prostredie, destinácia a jej aktéri sa stotožnia s významom environmentálneho a sociálneho aspektu, nemusí dôjsť k masovosti a znehodnoteniu územia,“ informuje Elexová. Stačí sa pozrieť do zahraničia: mnohé top strediská vo svete majú stanovené plány únosnosti územia pre cestovný ruch a zabezpečenú reguláciu návštevníckych tokov. „Myslieť na udržateľný rozvoj znamená myslieť na to, aby nedošlo k takému zaťaženiu životného prostredia odpadom, hlukom, eróziami pôdy, zastavaním územia, hospodárskymi aktivitami ako ťažba dreva či poľovníctvo, ktorého stav už nebude zvrátiteľný,“ dopĺňa Iveta Niňajová, predsedníčka Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj.
Rozhľadňa Háj, Nová Baňa
Geoparkový unikát
Práve Banskobystrický kraj dosiahol v tomto smere zaujímavé prvenstvo. „Na území kraja máme všetky tri oficiálne geoparky Slovenska: Banskobystrický, Banskoštiavnický a prvý cezhraničný na svete v sieti UNESCO, geopark Novohrad – Nógrad,“ pokračuje Niňajová. Práve geoparky sú príkladom produktov trvalo udržateľného cestovného ruchu. Ide o územie, ktoré je dôležité predovšetkým z geologického aspektu a zameriava sa na ochranu neživej prírody. Novohradský geopark zahŕňa územie 28 obcí na Slovensku a 64 obcí na maďarskej strane. Okrem toho kraj ponúka množstvo nepoznaných miest s čiastočne rozvinutým cestovným ruchom a najmä službami. „Návštevník hľadá nepoznané, neporušené a autentické prostredie. To dokážu ponúknuť všetky destinácie v našom kraji,“ hovorí Iveta Niňajová. Jedným z veľkých magnetov, ktoré by mohli návštevníkov nasmerovať aj do menej známych lokalít, sa má stať najvyššia vyhliadková veža na Slovensku. V decembri minulého roka zástupcovia BBSK a Oblastnej organizácie cestovného ruchu Horehronie slávnostne poklepali základný kameň na vrchu Horné Lazy pri Brezne.
Skibusy, agrofarmy, vidiek
Jednou z aktivít BBSK, ktoré majú odľahčiť dopravu, pomôcť životnému prostrediu a sprístupniť návštevníkom lyžiarske strediská, sú projekty skibusov. Jeden z nich prepravuje lyžiarov z južných okresov nášho kraja do stredísk Látky – Prašivá a Kokava – Línia. Počas zimnej sezóny jazdí každú sobotu. Druhý je tohtoročnou novinkou a spája maďarské mesto Šalgotarján a mestá Lučenec, Fiľakovo a Lovinobaňa s horehronskými lyžiarskymi strediskami.
Zdroj: BBSK
Do konceptu trvalej udržateľnosti okrem prírodného a vidieckeho cestovného ruchu ďalej spadá aj agroturistika. Ak si tento výraz zadáte do vyhľadávača spolu s Banskobystrickým krajom, nájdete hneď niekoľko možností naprieč celým jeho územím. V tejto téme spomeňme aj lokality spojené s banskou históriou (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Ľubietová, Špania Dolina…), s érou hradov a zámkov v regióne Novohradu alebo na Pohronskej hradnej ceste, jazdu po Huculskej magistrále alebo na historickej Čiernohronskej železničke do lesníckeho skanzenu Vydrovo. Chystá sa rekonštrukcia Mangľovne v Brezne, kde sa v minulosti nachádzala modrotlačová dielňa – je plánovaná jej obnova pre turistov. Je teda na nás – návštevníkoch – aké destinácie si pre svoje návštevy budeme vyberať. Je na podnikateľoch v cestovnom ruchu, samosprávach a štáte, akým spôsobom sa bude cestovný ruch rozvíjať. Jedno je však isté: máme pred sebou ešte dlhú cestu. „Na Slovensku nie je kladený taký vysoký dôraz na udržateľnosť. Svetové organizácie už dlhšie upozorňujú na to, že dopyt po udržateľných formách cestovného ruchu rastie a jeho aspekty by sa mali stať prioritou. Pre Slovensko je tiež typické, že cestovný ruch tu nie je správne rozložený. Návštevníci cestujú prevažne do niekoľkých top destinácií, v konkrétnych obdobiach, zatiaľ čo ostatné sú prázdne, ale za to autentické. Z tohto hľadiska majú vysoký rozvojový potenciál v budúcnosti,“ uzatvára Ľudmila Elexová.
BBSK je partnerom festivalu Ekotopfilm – Envirofilm. Za podporu festivalových aktivít ďakujeme.
