Téma vzniku nového národného parku na Slovensku je veľmi aktuálna a čoraz viac preberaná aj širokou verejnosťou. Ochrana životného prostredia je pre nás najdôležitejšia, preto aj Ekotopfilm – Envirofilm festival vytvára priestor, kde sa danej problematike budeme venovať podrobnejšie.

Zdroj: Koleková Michaela

Všetkých vás pozývame na DISKUSIU venovanú iniciatíve vzniku nového národného parku na Slovensku. Nechajte sa vtiahnuť do staro – novej problematiky – Národný park Podunajsko. Diskusia bude prebiehať na pôde kina Záhoran v Malackách, kde Ekotopfilm – Envirofilm festival zavíta už 7.12.2016. Na diskusii privítame azda najviac zainteresovaných odborníkov a ľudí, ktorých daná téma zaujíma. Zapojte sa aj vy a príďte si vypočuť názory našich odborných hostí, prečo má vznik nového Národného parku Podunajsko zmysel. Všetci ste vítaní, diskusia je určená pre laickú i odbornú verejnosť. Diskusii sa budeme venovať od 18:00 do 19:15 hod. Vstup je ZADARMO!

Myšlienka vzniku a význam Národného parku Podunajsko

Myšlienka pre jeho vznik má už viac ako 30 rokov. Novovzniknutý Národný park Podunajsko by sa mal rozprestierať na území troch samosprávnych krajov : Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho.

Medzi jeho najvýznamnejšie funkcie by mali patriť najmä ochrana pôvodných biotopov lužných lesov, ohrozených živočíchov a zachovanie funkcie daného územia vrátane rekreačnej.

Predstavujeme vám hostí a odborníkov diskusie:

Mikuláš Huba

.

Mikuláš Huba je geograf, environmentalista, krajinný ekológ, ochranár a publicista. Študoval na Prírodovedeckej fakulte UK. Momentálne priebežne pôsobí na viacerých univerzitách. Dlhé roky pracoval v Geografickom ústave SAV a od roku 1975 pôsobí vo vedeckom a ochranárskom hnutí doma i v zahraničí (Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny – SZOPK, Spoločnosť pre trvalo udržateľný život – STUŽ, Slovenská geografická spoločnosť pri SAV, Svetová únia na ochranu prírody –  IUCN, Priatelia Zeme, Medzinárodná geografická únia – IGU, Medzinárodná asociácia pre krajinnú ekológiu – IALE, Hnutie PUGWASH a i.) – niektoré mimovládne organizácie založil a niektoré viedol). Dnes dáva prednosť „funkcii“ čestný predseda. V roku 1987 bol vedúcim autorského kolektívu návrhu na vyhlásenie Národného parku Podunajsko a jedným za autorov, redaktorov  a vydavateľov kultovej publikácie Bratislava/nahlas. Aktívne sa zúčastnil na kľúčových svetových a európskych summitoch na záchranu Země a navštívil cca 150 národných parkov na všetkých trvalo obývaných kontinentoch. Absolvoval prestížne zahraničné študijné a prednáškové pobyty. Je autorom desiatok knižných a stoviek časopiseckých publikácií. Bol poslancom slovenského parlamentu, z toho väčšinu času predsedal jeho environmentálnemu výboru. Získal mnho ocenení, z ktorých spomenieme napríklad Certifikát Bussines Leaders Forum princa Charlesa, plaketa Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách, Ambasádor pre životné prostredie Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Vo voľnom čase sa venuje najmä rodine, turistike, oprave pamiatok, písaniu esejí a umeniu.

Jaromír Šíbl

.

Jaromír Šíbl je ekológ, ochranár a znalec prírody západného Slovenska. Zaslúžil sa o ochranu prírodných hodnôt najmä v oblasti Bratislavy, Záhoria, Malých Karpát a Podunajska. Na svojom konte má desiatky vyhlásených nových chránených území, zachránených lesov, lesostepí a mokradí. Bol zakladateľom a aktivistom viacerých mimovládnych ochranárskych organizácií a zoskupení, z ktorých mnohé fungujú dodnes. Počas svojho 15 ročného pôsobenia na Prírodovedeckej fakulte UK, nadchol pre ochranu prírody desiatky študentov, z ktorých mnohí sa tejto činnosti dodnes venujú profesionálne na rôznych postoch.

Pavol Frešo

.

Pavol Frešo je od roku 2009 predseda Bratislavského samosprávneho kraja. Ako poslanec NR SR pôsobil vo výboroch pre životné prostredie a ochranu prírody. Vo voľnom čase sa venuje bicyklovaniu a prírode.

O Národnom parku Podunajsko sa vyjadril takto: „Národný park Podunajsko nám poskytne šancu, ako môžeme sprístupniť aj miesta, ktoré sú dnes neprístupné alebo miesta, ktoré sú pre cestovný ruch menej turisticky atraktívne. Cieľom budúceho národného parku je chrániť prírodu, teda lužné lesy a celý ekosystém, a sprístupniť ich verejnosti. Zatraktívniť národný park pre ľudí chceme napríklad otvorením ostrova Sihoť za určitých podmienok či vybudovaním turistických rozhľadní. Verím, že najmä včasnou výchovou a zážitkovým vzdelávaním si práve mladá generácia aj cez prírodu môže budovať pozitívny vzťah k svojmu regiónu.“

Andrej Kovarik

.

Andrej Kovarik je environmentalista a odborník na stromy (dendrológ) zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Príroda a životné prostredie ako také ho zaujali už v detských časoch. Tematike ochrany životného prostredia sa venuje počas celého jeho života. Je zástancom vzniku Národného parku Podunajsko a odôvodňuje to takto: Vytvorenie Národného parku Podunajsko, a s ním spojený zvýšený stupeň ochrany, by okrem iného chránil mesto pred povodňami. „Chránené územia tvoria prirodzenú absorpčnú časť pre vysoké povodňové prietoky. Povodňová voda sa na nich môže rozlievať a nezaplaví mesto.“  Zvýšená ochrana by podľa Kovarika prospela aj miestnej faune. „Štrkové brehy sú napríklad hniezdiskom kulíka riečneho, v kolmých stenách zas hniezdi rybárik riečny, ktorý je typický pre bratislavské luhy.“

Miroslav Dragun

.

Miroslav Dragun je občiansky aktivista, ktorého osobnou aj profesionálnou prioritou je ochrana zdrojov pitnej vody. „Voda je nositeľkou života, ale ľudia si stále naplno neuvedomujú jej dôležitosť pre náš život.“

Odkedy sa Miroslav stretol s myšlienkou vyhlásenia národného parku na území Bratislavy, utkvela mu v pamäti. Svojou aktivitou prispel k významným stretnutiam a rokovaniam so zástupcami mimovládnych organizácií, samosprávy, štátnej ochrany prírody a vodárenskej spoločnosti. V rámci diskusií získali veľa nápadov a podnetov ako by mohol národný park Podunajsko vyzerať a prečo by mal vôbec vzniknúť.

Miroslav Dragun tvrdí, že „Národný park Podunajsko je veľkou výzvou pre Slovensko a pre Bratislavský kraj. Česi, Rakúšania i Maďari dokázali využiť potenciál územia Dunaja a lužných lesov nie len na ochranu prírody, ale aj na rozvoj turistického ruchu. Treba si uvedomiť, že lužné lesy v Bratislave by mali byť v prvom rade lesmi určenými na ochranu, rekreáciu a nie na ťažbu dreva.“

Už len na záver dodáme, že téma je to naozaj veľká a dôležitá, preto neváhajte a príďte. Vidíme sa v Malackách!

Komentáre