Banská Bystrica

Juhokamčatská federálna rezervácia sa často nazýva aj medvedí raj. Prírodopisný film meditatívneho typu sleduje 7 mesiacov dve medvedice a ich medvieďatá, odhaľuje tajomstvá ich každodenného života. Vďaka hudbe a ruchom prírody bez komentára, sa môžete úplne ponoriť do nádhernej divočiny, cítiť jej silu medzi sopkami, riekami a divokou zverou, a zároveň zakúsiť dôležitú hranicu, ktorú by človek nikdy nemal prekročiť.

Známy režisér Brett Morgen, nominovaný na Oscara a Emmy použil z archívov National Geographic poklad, ktorý tam ležal 50 rokov a ešte nikdy ho nikto nevidel. Zábery 16 mm filmu umožňujú vidieť priekopnícku ochranárku Jane Goodall v celkom novom svetle. Film rozpráva jej životný príbeh, ktorý sa začal v roku 1960 príchodom 26 ročnej Britky do odľahlej oblasti severozápadnej Tanzánie, aby tu viedla štúdiu o šimpanzoch. Morgen ponúka neopakovateľný, intímny portrét ženy, ktorá sa napriek všetkému stala jednou z najobdivovanejších ochranárok prírody na celom svete.

Filmová sonda do života robotníkov z čínskej fabriky a povahy industrializácie práce. Za pomoci úryvkov tradičnej čínskej poézie vzniká surreálny stret modernej a starobylej Číny.

Vo svojej podstate optimistický film, ktorý predstavuje inovatívne, kreatívne a udržateľné iniciatívy z celého sveta, ktoré sú na hony vzdialené fatalistickým a skostnateným názorom. Vo filme účinkujú Rob Hopkins, ktorý rozbehol iniciatívu Towns in Transition (Mestá v prechode), občania, podnikatelia a vizionári, ktorí rozprávajú o ich úsilí ako kolektívne dosiahnuť iný a lepší spôsob života a o tom, ako vidia budúcnosť našej planéty. Film sa premieta na 5 obrazovkách v múzeu a môžeme ho sledovať na jednej tak, že obrazovky sú usporiadané v tvare kríža.

V roku 2015 uviedla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) jednu z prísad v spracovaných mäsových výrobkoch ako karcinogénnu. Rovnaká prísada sa v USA skoro dostala na zoznam zakázaných prísad už v 70 rokoch minulého storočia. Avšak lobisti mäsospracovateľského priemyslu tomu zabránili diskreditáciou vedcov. Film odhaľuje praktiky lobistov, ktorí z ústrania pracujú už celé desaťročia na tom, ako konkrétnym nariadeniam o prísadách zabrániť alebo ich celkom zmariť. Stredobodom ich záujmu sú vedci, ktorých si hýčkajú veľkorysími kompenzáciami, aby vo svojich štúdiách propagovali konzumáciu mäsa. A na druhej strane tých, ktorí vo svojej práci odhaľujú zdravotné riziká, celkom odstavia.

Austrália zažíva nárast extrémov vo forme piesočných búrok, požiarov v buši, prívalových záplav, extrémnych teplôt, chudobnej pôdy, nedostatku pitnej vody, a to nárastom teploty o 0.9°C od roku 1910 a každodenným bojom s klimatickými zmenami. Obyvatelia musia týmto zmenám čeliť. Budujú odsoľovacie stanice, aby mali pitnú vodu a bojovali proti suchu. Znovu praktikujú vypaľovanie buša, ako to robili Aboriginci v minulosti. V chove dobytka uplatňujú ekologickejšie metódy. Situácia je taká vážna, že vláda vyslala k Aborigincom vedcov, aby sa s nimi podelili o ich vzácne know-how - ako v extrémnych podmienkach prežiť.

Predstavte si nádhernú životom pulzujúcu krajinu s bujnou vegetáciou, ktorá pulzuje v rytme ročných období. Miesto, kde žije množstvo druhov z ríše vtákov a hmyzu. Je to tiež Annin svet. A teraz si predstavte, že to všetko zaleje tyrkysová voda... Ako to všetko umiera a stáva sa len spomienkou na dne umelej priehrady. Prírodopisný dokumentárny film je jedinečnou prechádzkou v čase, ukazujúcou magické zákutia rieky Skawa v Malopoľskom vojvodstve (pozn. susedí so Slovenskom), ktoré už neexistujú alebo onedlho zaniknú kvôli vodnému dielu Świnna Poręba.

Ústrednou témou filmu je vertikálne pestovanie, permakultúra a mestské záhrady. Film skúma výhody týchto alternatív voči terajšiemu systému poľnohospodárstva. Vertikálne pestovanie má samozásobovateľský a udržateľný potenciál v mestských aglomeráciách, zatiaľ čo permakultúra môže poskytnúť ľuďom na vidieku bezpečné potraviny a alternatívny spôsob života. Obyvatelia miest, urbanisti, architekti a politici majú možnosť aplikovať udržateľné urbanistické projekty ako napr. “High Line” v New Yorku a ekologický rozvoj mestských záhrad a lesov podobne ako v kanadskom Vancouveri. To všetko a ešte viac nájdete v tomto filme.

LEŽÍ BUDÚCNOSŤ PLANÉTY AJ NA NAŠOM TANIERI? Klimatická zmena je strašiakom týchto dní. Živočíšna výroba sa podieľa na emisiách skleníkových plynov viac ako všetky formy dopravy dokopy. Leží odpoveď na klimatickú zmenu v našom jedálničku? Marián Milec zo Slovenskej vegánskej spoločnosti nám porozpráva, aký dopad na naše životné prostredie má výber potravín, ktoré každodenne konzumujeme. Takisto nám poradí aké jednoduché kroky môže každý z nás urobiť, aby sme prispeli ku zlepšeniu stavu našej planéty.

Zan je dokument o posledných Okinawanských dugongoch a ľuďoch, ktorí sa snažia ochrániť ich, ako aj nádherné a rozmanité životné prostredie zátoky Henoko a Oura, v ktorých žijú. Ich osud visí na vlásku a ich miesta kŕmenia ohrozuje výstavba novej americkej vojenskej základne. Spoznáme ľudí, ktorí neúnavne pracujú na ochrane tejto krásnej časti sveta, prírodného dedičstva Japonska.

Vďaka vysokorýchlostnej kamere a najnovším vedeckým poznatkom, môžeme nahliadnuť do sveta rýchlych kolibríkov, ako nikdy predtým. Ich životy sú v takom rýchlom pohybe, že ich sotva voľným okom zachytíme. Majú prirodzené superschopnosti, ktoré im umožňujú lietať cúvajúc, hore nohami, či sa vznášať vzduchom. Po prvýkrát môžeme intímne nahliadnuť do ich životov a pozorovať ako sa pária, kladú vajíčka, bojujú a vychovávajú svoje potomstvo.

Približne 5 miliónov „ţăranii" žije na vidieku a na okraji miest v Rumunsku. Ţaran znamená poľnohospodár, ale aj zem, „patriacich k pôde". S takmer 50% roľníkov v Európskej únii a 13,3 milióna hektárov vyčlenených na poľnohospodárstvo patrí Rumunsko k jednému z najväčších poľnohospodárskych zdrojov Európy. Avšak v tomto regióne sa poľnohospodárstvo a drobné farmárčenie považujú skôr za prekážku, než za zdroj. Čo znamená byť rumunským roľníkom?

Pôda sprevádza život na Zemi a človek by na tejto planéte bez nej nemohol existovať. Vzácna alebo obyčajná, živá či neživá, stratená a nenahraditeľná. Čo dnes vlastne o pôde vieme? A ako s týmto poznaním nakladáme? Ako sa človek stará o pokožku našej matky Zeme, o GEODERMU? Na tieto otázky odpovedá sprievodca dokumentom, pôdny biológ Ladislav Miko.

Je začiatok mája. Hučiaca riava, napájaná topiacim sa snehom, mení smaragdovú vodu horských plies na bielu penu. Stovky prameňov krištáľovo čistej vody sa v tatranskej divočine postupne zlievajú, aby vytvorili jednu z posledných divokých riek strednej Európy. Tam, kde bol les je rieka a tam, kde bola rieka, zostali len do biela obrúsené kamene a piesok. Voda ničí, no súčasne tvorí a podporuje mnohoraké formy života. Rieka Belá je chladná, dravá a nebezpečná, no je aj bohatá, štedrá a slobodná. Dodnes zostáva nespútaná. Vytrvala, aby nám pripomenula, ako vyzerajú živé rieky. Aby nás inšpirovala k navráteniu voľnosti ďalším riekam, ktoré svoju slobodu už stratili.

Iniciatíva #mysmeles na jeseň 2017 rozprúdila v spoločnosti diskusiu a záujem o stav slovenských lesov. Do sporu sa dostali aktivisti a lesníci, najmä čo sa týka správy chránených území. Kto je zodpovedný za súčasný stav lesov a národných parkov? Čo požadujú aktivisti a na čo upozorňujú lesníci? Ide o dve odlišné skupiny ľudí? Odborníci zodpovedajú naše aj vaše otázky. Pozvanie do diskusie prijali ekológ a entomológ z Technickej university vo Zvolene doc. Ing. Michal Wiezik, PhD., vedúci Odboru životného prostredia Lesov SR Ing. Ľuboslav Mika, riaditeľ Mestkých lesov BB Ing. Blažej Možucha a riaditeľ Správy NP Slovenský raj Ing. Tomáš Dražil, PhD.

20 000 kilometrové pobrežie východného Grónska obýva len 3000 ľudí. Je to jedno z najmenej zaľudnených miest našej planéty. V tomto prostredí žijú najunikátnejšie kultúry lovcov sveta. Veľa sa tu ale zmenilo a výdobytky moderného sveta dorazili až sem. Avšak korene tejto kultúry siahajú hlboko a sú stále silné. Aj keď sú lovci pilierom spoločnosti, ich status ekonomickej základne spoločnosti je vážne podkopávaný.

Sú malí. Sú zúriví. A každé štyri roky sa objavia ako invázia z ničoho. Zoznámte sa s lumíkom nórskym, azda najnepochopenejším a najzáhadnejším živočíchom škandinávskych hôr. Film je ekologickým trilerom o populačnej explózii lumíka, ktorá má domino efekt na celú nórsku prírodu. Samozrejme, na konci je dramatické vyvrcholenie v podobe pádu ich populácie a náhly nedostatok koristi pre predátorov.

Dvaja tridsiatnici z Amsterdamu majú spor o GMO. Karsten je relatívny nováčik v oblasti GMO, ale prečítal si, že sú zdraviu škodlivé, a že ich používajú veľké agrochemické spoločnosti na monopolizáciu potravinového reťazca. Hidde, vedec a vedecký novinár, sa pokúša vysvetliť, že sa Karsten mýli, a že genetická modifikácia môže byť využitá trvalo udržateľným spôsobom a dokáže zmierňovať hlad a chudobu. Cestujú do Bangladéša, kde sa geneticky modifikované plodiny používajú a rozvíjajú mimo oblasti monokultúr a veľkých fariem, aby zistili ako vlastne fungujú.

Ostrovy Oceánie sú vystavené na milosť silám prírody: silným búrkam, výbuchom sopiek a ekologickým škodám, ktoré napáchal človek. Ale ich obyvatelia o svoj ohrozený raj bojujú prekvapujúcimi stratégiami. Diverzita podmorského sveta Oceánie je legendárna, ale ohrozená. Obyvatelia sú vynaliezaví a snažia sa svoj raj a bohatú kultúru uchovať.

Príbeh komunity, ktorá sa nehodlá vzdať a bojuje s ropným a plynárenským priemyslom. Keď začala energetická spoločnosť hľadať zemný plyn v kanadskom New Brunswicku, indiánske a biele rodiny sa spojili, aby spoločne bojovali za zachovanie a ochranu svojich vodných zdrojov a svojho spôsobu života.

Najdôležitejšia vedecká výprava do Papuy má namierené do strateného sveta Lenggurského masívu, ktorý je izolovaný už milióny rokov. Film je odyseou multidisciplinárnej vedeckej expedície, ktorá sa ponára do jedinečného ekosystému tohto krasového masívu na hraniciach s Indickým oceánom, v západnej Papui. Ich cieľom je odhalenie záhad Lengguru. V oceánskej hlbočine, v bludisku podzemných jaskýň, v srdci dažďového pralesa, či na vrcholkoch rozoklaných hôr, všade tam odhaľujú tajomstvá evolúcie a všetkého živého - zajatcov tohto milióny rokov strateného sveta.

Jerte je úzke údolie na juhozápade Španielska. Každý rok na jar sa tu odohráva jedinečné prírodné divadlo, keď jeho úbočia pokryje oslnivý šat takmer dvoch miliónov čerešní. V údolí, ktoré má bohatú flóru a faunu, je to bezpochyby najmagickejšie obdobie roka.

Beseda s odborníkmi na environmentálnu kriminalitu JUDr. Branislavom Kupcom (prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, špecialista na trestné činy proti životnému prostrediu) a plk. Ing. Máriom Kernom (environmentálny špecialista) pre širokú verejnosť. Beseda bude obohatená o príspevok na tému študijný program FEE TUZVO – Forenzná a kriminalistická environmentalistika, ktorý prednesie doc. Ing. Mariann Schwarz, CSc., dekan Fakulty ekológie a environmentalistiky. Pod environmentálnou kriminalitou chápeme trestnú činnosť, kde objektom útoku páchateľa je životné prostredie, alebo niektorá z jeho častí (voda, pôda, vzduch, živočíchy, rastliny, vrátane stromov). V širšom význame sa pod tento pojem zvyknú začleňovať aj problematiky ohrozovania zdravia závadnými potravinami a nedovolenej výroby a držby rádioaktívnych a jadrových materiálov a iných nebezpečných látok.

Na juhu Francúzska budujú vedci z 37 krajín najkomplexnejší stroj o aký sa kedy ľudia pokúšali: umelé slnko. Ak sa im to podarí, osvetlia spôsob, ako vytvoriť čistú, lacnú a bohatú energiu na milióny rokov. Ak zlyhajú, bude to jedno z najväčších vedeckých zlyhaní všetkých čias. Jadrová fúzia je už mnohé desaťročia energetickým svätým grálom. Je to proces, ktorý poháňa hviezdy, primárny zdroj energie vo vesmíre. Možnosť, že fúzia môže byť na Zemi dosiahnuteľná ako zdroj energie, vedie vedcov na pokraj nášho chápania už takmer celé storočie.

Mozambik patrí medzi druhú krajinu Afriky s najväčšou mangrovníkovou oblasťou a je svedkom ich neudržateľnej ťažby. Táto devastácia sa začína prejavovať na podnebí, ako aj na skromnom živobytí rodín, ktoré boli na ťažbe mangrovníkov existenčne závislé.

Tasmánia leží na austrálskom kontinente, ale je to oddelený svet. Je domovom pozoruhodných tvorov ako diabol tasmánsky či biele klokany. Stromy sa týčia do výšky sto metrov a zelené svetielka tancujú na južnej oblohe. Je poslednou pevninou na juhu pred Antarktídou, izolovanou s chladnejším podnebím a špecifickými obdobiami, ktoré majú vplyv na všetko.

Priekopnícky dokumentárny film odhaľuje globálny syndikát, ktorý je hnacím motorom nelegálneho zabíjania nosorožcov. Na čiernom trhu je ich roh jedným z najviac obchodovaných artiklov. Hlavné zločinecké syndikáty s ním obchodujú rovnako ako s drogami a zbraňami. Rohy dospelých jedincov majú hodnotu až $250 000. Miestni dedinčania, ktorí toto ohrozené zviera zabíjajú, dostávajú od dobre organizovaných zločineckých skupín len zlomok tejto ceny. Čína vyhlásila svoj plán zakázať domáci komerčný obchod so slonovinou a rohmi za účelom ochrany ohrozených afrických druhov zvierat.

V brazílskej Amazónii je teraz 85 miliónov kráv, tri na každého obyvateľa. V sedemdesiatych rokoch tu neboli takmer žiadne kravy a dažďový prales bol neporušený. Odvtedy zmizla časť o veľkosti Francúzska, z ktorej sa 66% transformovalo na pastviny. Veľká časť tejto zmeny je dôsledkom vládnych stimulov, ktoré priťahujú tisíce poľnohospodárov z južnejších krajín. V súčasnosti sa stádo dobytka stalo hospodárskym a kultúrnym symbolom Amazónie, ktorý silní politici obhajujú. V roku 2009 došlo k zmene hry: Úrad prokurátora žaloval veľké bitúnky a prinútil ich, aby dozerali na dodávateľské dobytčie farmy.

Už tisíce rokov prechovávajú kenskí Masajovia rituál, v ktorom si mladí muži dokazujú svoje schopnosti a odvahu, keď sa vydajú savanou na lov leva. Počet afrických levov dramaticky klesá kvôli strate habitatu, pytliactvu a ich lovu. Dnes ich je v celej Afrike len 20 000. Masajovia sa rozhodli tento trend zvrátiť tým, že svoju kultúru zmenia a namiesto lovu si mladí muži merajú svoje sily v rôznych disciplínach ako atléti. V roku 2008 vznikli prvé Masajské olympijské hry a konajú sa každé dva roky v Keni. Aj naďalej si môžu dokazovať svoju odvahu a levy môžu slobodne vládnuť africkej savane...

Keď sa vedci pýtajú zásadné otázky o zákonoch prírody, často sa obracajú na nezvyčajné tvory - leguánovité jaštery Anolis. Dvaja vedci sa vydávajú na ročnú dobrodružnú cestu, aby odhalili prekvapivý príbeh týchto tvorov, ktoré sú najdôležitejšie zo všetkých jašterov sveta.

Ukryté v hustom dažďovom pralese na strmých sopečných svahoch leží posledné útočisko horských goríl. Vydajte sa s nami na cestu do severnej Rwandy, zoznámte sa s mladým veterinárom, ktorý sa stará o ich zdravie. Uvidíte ho v akcii, spolu s jeho kolegami, ako zachraňujú zranenú samicu gorily. Budeme sledovať rangerov a stopárov, ktorí sa snažia dolapiť pytliakov. Oboznámite sa ako pokračuje vedecká práca slávnej primatologičky Dian Fossey, ktorá obetovala svoj život, aby mohli gorily vo voľnej prírode prežiť.

Ako ďaleko zájdete v Nórsku, ak sa budete stravovať výlučne potravinovým odpadom? Zdá sa, že dosť ďaleko. Potravinový odpad predstavuje pre malú zato bohatú krajinu obrovský problém, kde štvrtina potravín končí v smetnom koši. Štyria mladí aktivisti sa rozhodnú na situáciu upozorniť, a tak sa vydajú na cyklovýlet zo Severného mysu až na juh Nórska, zdolávajúc 3000 km dlhú trasu. Dajú si sľub, že sa budú stravovať len jedlom po záruke zo supermarketov, a čoskoro zistia, že vďaka potravinovému odpadu môžu žiť ako králi. Čo to ale vypovedá o ich krajine a našom spôsobe života?

Slovensko je v recyklácii na chvoste zoznamu členských krajín EÚ. Momentálne recyklujeme 23% odpadov, do roku 2020 sme sa zaviazali zvýšiť mieru recyklácie na 50%. Ako to dosiahnuť? Veľkú časť komunálneho odpadu v našich domácnostiach tvorí biologicky rozložiteľný odpad, ktorý končí nezhodnotený na skládke alebo v spaľovni. Ako vieme bioodpad zhodnotiť? Kompostovaním! Ako kompostovať v meste, v rodinných domoch či bytových domoch, poradia odborníci na slovo vzatí. Pozvanie do diskusie prijali Ing. Juraj Jakeš z Marius Pedersen, Michal Štúber z Oddelenia odpadového hospodárstva Banská Bystrica a Michal Vavrík, autor úspešného projektu kompostuj.me v Žiline.

Dokumentárny film, ktorý skúma neľahkú situáciu žiráf a dôsledky ich zániku v našom rýchlo sa meniacom svete. S energiou Virungy je film oslavou toho, čo robí tieto majestátne zvieratá tak jedinečné. Upozorňuje na ich boj o prežitie a skúma, akú nádej možno nájsť v zamotanom, komplikovanom vzťahu medzi človekom a prírodou.

Prvý poľský celovečerný film o zmene klímy a nevyhnutnej energetickej revolúcii. Zistíme, čo narúša klímu Zeme a aké to má dôsledky. Existuje budúcnosť postavená na uhlí a rope? Vysporiadame sa so smogom? Čo sa musí stať, aby sa zabránilo tragédii veľkému vyhynutiu? Odpoveď na tieto a mnohé ďalšie zaujímavé otázky hľadá poľský herec Marcin Dorociński.

Pytón je fascinujúce zviera. Módny priemysel však loví týchto krásnych hadov. Jeho pokožka je vyhľadávaná pre luxusný tovar rôzneho druhu. Každoročne zabijú v Ázií stovky tisíc hadov a ich koža putuje do módneho priemyslu v Európe, Amerike, Japonsku a Číne. Jeden nemecký a jeden juhoafrický vedec majú spoločný nápad ako kontrolovať najmä nezákonný obchod s hadmi. Neobyčajne vzrušujúci dokument, natočený za ťažkých podmienok, ktorý dokumentuje aj životy lovcov, ukazuje aj nelegálne obchodné cesty.

Príbeh búrlivej sily Zeme, ktorá stvorila svet neopakovateľnej biodiverzity a krásy. Ostrovy na juhovýchode Ázie sú jedinečné oblasti s lezúcimi kengurami a boxujúcimi prasatami, kde sa vtáčatá liahnu priamo z popola vybuchujúcej sopky. Táto neopísateľná rôznorodosť je výsledkom zrážky dvoch celkom odlišných svetov a miliónov rokov evolúcie.

Po celé generácie bol fluorid spojený so zdravými kosťami a zubami a pridával sa do vody. Fluoridové zlúčeniny sú všade, od nelepivých panvíc a boxov na pizzu, až po vodeodolné oblečenie. Je však neškodný iba v množstvách, ktoré veľmi ľahko prekročíme. Môžu byť toxické. V roku 2010 zaradila WHO fluorid spolu s azbestom a arzénom ako jednu z desiatich chemikálií, ktoré predstavujú najväčšie riziko pre ľudské zdravie. Vedcov znepokojuje jeho toxicita aj pri malých dávkach. Môže zostať v tele niekoľko rokov a prenáša sa na dojčatá prostredníctvom materinského mlieka. V tomto filme odhaľujeme, ako sa v tridsiatych rokoch minulého storočia stal toxický fluorid zdraviu prospešný, a zároveň preskúmame aj jeho zdravotné riziká.

Príbeh búrlivej sily Zeme, ktorá stvorila svet neopakovateľnej biodiverzity a krásy. Ostrovy na juhovýchode Ázie sú jedinečné oblasti s lezúcimi kengurami a boxujúcimi prasatami, kde sa vtáčatá liahnu priamo z popola vybuchujúcej sopky. Táto neopísateľná rôznorodosť je výsledkom zrážky dvoch celkom odlišných svetov a miliónov rokov evolúcie.

Industrializácia skromnej plodiny akou je paradajka, viedla ku globalizovanej ekonomike. Teraz je rovnakou komoditou ako pšenica, ryža alebo benzín. Jej schopnosť vytvárať silne identifikovateľné produkty, ako je kečup, pizza omáčky, polievky, omáčky, nápoje alebo mrazené jedlá, je skutočne neporaziteľná. Už v roku 1897 Heinz premenil paradajky na štandardizovaný pretlak v konzervách. Zakázali odborové zväzy, zaviedli jednotné výrobné štandardy a zriadili genetické laboratóriá, ktoré zabezpečili identické plantáže paradajok na celom svete. Film sleduje cestu paradajkovej pasty z Afriky, Talianska, Číny a Ameriky, aby ukázal dôsledky tohto globálneho biznisu.

Durrellova nadácia na ochranu divokých zvierat miluje zvieratá. Nie len tie najatraktívnejšie, ktoré sa dostávajú na titulky novín, ale aj tie menej známe či dokonca zaznávané – outsideri živočíšnej ríše. Vydajte sa do odľahlej časti východnej Indie za záchranou najmenších prasiatok sveta (Porcula salvania) pred ich vyhynutím.

OWINO je príbeh boja malej africkej komunity proti fabrike, ktorá otrávila ich životy olovom, o zabijackom priemysle, ktorý operuje po celej Afrike pred očami nevšímavých vlád a svetových trhov.

Populárno vedecký dokument, ktorý vznikol v súvislosti s obavami Taiwanskej verejnej televízie o udržateľnosti životného prostredia. Film vychádza z masového úhynu včelstiev. Ďalej mapuje ďalekosiahle chápadlá agrochemického zneužívania, ktoré má škodlivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie, tiež skúma nedostatky a slepé miesta, ktoré sú súčasťou súčasnej vládnej politiky. Divák získa silné posolstvo o zneužívaní agrochemikálií, ktoré sú zodpovedné za nezvratnú katastrofu.

Určite ste počuli informáciu, že včiel z roka na rok ubúda. Život bez nich by sme si len veľmi tažko dokázali predstaviť, pretože opeľujú 2/3 plodín, ktoré sa dostávajú na náš stôl. Kto reálne ohrozuje včely? Je to vírus, baktéria, iný živočích, alebo dokonca človek a jeho činnosť? Aké výzvy čakajú včely a včelárov v 21.storočí? Bude to boj o prežitie, alebo len robíme zbytočné haló? Na tieto otázky nám odpovie včelár David Turčáni, autor projektu Včelí kRaj.

Film poukazuje na ničivé dôsledky otepľovania oceánov a bielenie koralov v rámci tzv. „koralového trojuholníku“ juhovýchodnej Ázie. Predstavuje prácu zanietených vedcov a aktivistov v snahe o záchranu jedinečnej populácie koralov. Za posledných 30 rokov sa koralové útesy na súostroví Florida Keys zmenšili o 80%. Vedci varujú, že všetky karibské koralové útesy by mohli zmiznúť v priebehu 20 rokov. Film je ekologickou sirénou, ktorá bije na poplach, pričom ponúka konkrétne kroky, ako sa môžu do pomoci zapojiť samotní diváci.

Projekt Deväť ostrovov je krátky dokument z Azorských ostrovov, ktoré ležia v strede Atlantického oceánu. Odkazom filmu je potreba lepšie sa starať o náš jediný „domov“, správať sa rozumne a zodpovedne voči prírode v duchu „premysli, znova použi, recykluj“. Zdôrazňuje problém nadmernej spotreby a materializmu vo vzťahu voči prírode a surfovaniu, ako aj dôležitosť každého z nás pomôcť a zachovať našu planétu tak ako najlepšie vieme.